Náhlý príchod zimy v októbri, sneženie a záveje, nám dal jasný signál, že nastal koniec motorkárskej sezóny. Väčšina z nás si svojich motorových miláčikov pekne zazimovala, uložili akumulátor do tepla, dofúkali gumy, namazali, kde to je potreba... Lenže ako to už v poslednej dobe býva, príroda je nevyspytateľná a v novembri sa nám začali teploty šplhať až k 15 stupňom pri nádhernej slnečnej oblohe. Pre nás, skalných skútristov, to bola jasná výzva. V sobotu má byť pekne, to sa musí využiť! Teplé ponožky, spodky, rukavice, vyslobodiť skútra zo zadnej časti garáže, akumulátor na svoje miesto a ide sa na to. Ráno pred odjazdom však vypadalo úplne inak ako tie predchádzajúce. Po slnku ani pamiatky a hmla ako mlieko. Ale to nás samozrejme neodradilo. Zvláštnu cenu za odvahu si zaslúži ozdoba tohto výjazdu - Jitka. Hlavne tým, že ani na chvíľu nezapochybovala o jeho zmysluplnosti. Zraz sme mali v Brne na štarte bývalej Veľkej ceny. Jedna-dve rýchle fotky a na stroje! Hneď sme vyskúšali novú cestu cez Bosonohy, Popůvky, ďalej Ostrovačice, Domašov...Hnacou silou bola i pozvánka na občerstvenie k Bohušovi do Zbraslavi.
V jednej z dedín nám pekne zatrnulo. Z vedľajšej cesty si to pomaly šinul kombík, všetci sme mysleli, že nám dá prednosť, ale nezastavil a rovno doprostriedka medzi nás. Našťastie rýchlosti boli nízké, tak sme to dobrzdili. Za volantom sedel mladík, ktorý nemal absolútne vládu nad vozidlom. Asi prvýkrát za volantom, určite bez papierov. Potvrdil to potom pri odbočovaní doľava, protiidúcim dal síce prednosť, ale akosi mu to zatáčanie nevyšlo a bum do obrubníka, skok na chodník a späť na cestu. Takto komplikovane sa mu podarilo trafiť požadovaný smer jazdy. Hazardér ten, kto mu dovolil s autom na relatívne frekventovanú cestu.
Skútriky sa nám zohriali na pracovnú teplotu v kopci cez Říčany a potom pri terénnej vložke Litostrov-Zbraslav. Tam už nás čakala pani domu s pohostením. Teplý čaj a vynikajúca gulášová polievka vliali do nás teplo a odvahu. Dokonca sa rozjasnila obloha a fotografovanie pred domom bolo za plného slnečného svitu. Náš pelotón sa rozrástol o ďalšieho člena a nabrali sme smer Ivančice. Slnko dlho na oblohe nevydržalo a na poliach sa objavila inovatka. V hustej hmle sme však k Jendovi trafili. Navštívili sme múzeum auto-moto-traktor, zatiaľ vo výstavbe. Vyfotografovali sme sa pred rodným domom slávneho ivančického rodáka V.Menšíka.
Pod vedením miestnych znalcov Jendy a Jany sme zaparkovali stroje pred útulnou reštauráciou v miestnej časti Alexovice. Tu sa rozbehol pravý palacinkový festival, k tomu nejaké tvarůžky. Energiu a cukry je potreba doplniť, aby nám nebolo zima na ceste domov.
V túto ročnú dobu sa rýchle stmieva, preto nastal čas lúčenia. Zhodli sme sa, že v tomto roku to určite nebolo naposledy. Poveternostné podmienky síce neboli úplné ideálné, november ako má byť. Stačí sa však dobre obliecť a obuť. K tomu partička pohodárov, ktorým nie zrovna ideálne počasie nepokazí dobrú náladu a úsmev na tvári. A o tom to je.
Miro
Fotogaléria je tu.