Pragovespa 2011

Posledný júlový víkend sa konalo na kúpalisku Džbán v Prahe prvé stretnutie legendárných skútrov Vespa v Českej republike pod názvom Pragovespa 2011. Organizátorom bol Vespa club Czech republic. Hneď na začiatku musím zdôrazniť, že na to, že to bol 1. ročník, tak sa organizácie zhostil na výbornú s hviezdičkou. Celý zraz prebehol na vysokej profesionálnej úrovni k spokojnosti všetkých účastníkov. Pohodovú atmosféru neprekazilo ani vrcholne nepriaznivé počasie. Celú sobotu pršalo, lialo, chcalo (prepáčte mi tento výraz, ale vystihuje to najlepšie).

Ale pekne po poriadku. Na Džbán som dorazil v piatok večer autom, fakt sa mi nechcelo po skúterjazde absolvovať na Čezete 250 km tam a zase naspať a k tomu tie chmúrne predpovede počasia, ktoré sa, bohužiaľ, naplnili. Pravda, trochu som sa kvôli tomu zahanbil, ale o tom za chvíľu. Hneď v piatok večer nás uvítala príjemná nálada na mieste, stany, bufet a medzitým preháňajúci sa nedočkaví vespisti. A ceny v bufete na Prahu naozaj ľudové. Hneď som sa zoznámil s pár účastníkmi a organizátormi a všetci sme sa tešili na druhý deň, na súťaže a výjazd na Karlštejn. A v noci to prišlo, spustil sa lejak, ktorý ustal až v nedeľu dopoludnia.

 

V sobotu ráno sme všetci vstávali s prosebným pohľadom k oblohe, hľadali nejaké skuliny medzi čiernymi mrakmi, ale nepomáhalo ani modlenie. Bol som dohodnutý s Liborom z Brandejska, že mi požičia Čezetu.  Ale vzhľadom k okolnostiam sme sa rozhodli, že naša účasť bude bez strojov, boli sme proste mäkkí. Takže Marcel, Libor a Honza dorazili autom. V bundách a pláštenkách sme pekne po jednom obdivovali nádherné skútriky Vespa, historické i novodobé, fotili, diskutovali a absolvovali niekoľko chodov teplej polievky, čaju a grogu, prišiel vhod.

Okolo poludnia, v najhustejšom daždi dorazila na miesto v tom nečase skupina účastníkov až z ďalekého Terstu, po vlastnej osi, za dva dni úúúctyhodných 700 km !!! Klobúk i helmu dole !!! (a vtedy som sa trochu zahanbil.) Striasli zo seba vodu, hodili do seba niečo teplé  a že kedy bude tá jazda na Karlštejn (to som sa zahanbil druhýkrát). Našli sa i ďalší, nakoniec sa ich pozbieralo takmer 40, polovička z celkového počtu cca 80 účastníkov. A my sme zbabelo zaliezli do reštaurácie ku krbu a chlastali čaje. Predpovede počasia hlásili na sobotu mierne zlepšenie, tak sme sa dohodli, že v nedeľu musíme s nimi absolvovať spanilú jazdu Prahou.

Libor a spol. odfrčali autom domov a ja som sa zúčastnil večerného programu. Odmeňovanie víťazov súťaží, najvzdialenejšieho atd., veď to poznáme, k tomu tombola. Všetko trojjazyčne, pretože tam boli talianski i rakúski účastníci.

Poveternostné podmienky v nedeľu ráno boli už k nám milostivejšie, husté mraky, ale bez dažďa. Nasadám do auta smer Brandejsek. Libor mi s obavami v očiach :-) zveruje svoju zelenú Čezetu 502 s PAvom, nasadá do rikše s kabínkou svojho známeho, pripojuje sa k nám Marcel s Druzetou a pádíme na Džbán, kde sa k nám pridáva ešte Zdenek s 501-čkou. S týmto dokonalým prierezom skútrami Čezeta sa tam okamžite stávame stredobodom pozornosti. Odvážim sa neskromne vysloviť, že sme boli možno obdivovanejší než stroje, ktoré boli hlavným programom akcie.

A to už dorazila sprievodná policajná hliadka s automobilom a motorkami. Vyrážame do pražských ulíc, kolóna asi 90 vozidiel. Celá Evropská třída až po "Kulaťák" uzavretá pre nás. A zrazu sme na Malej strane, v tých úzkych uličkách s tisícami zahraničných turistov, ktorí zostávali v nemom úžase stáť s "vykulenými očami". Najväčší záujem jednoznačne prejavili o rikšu s kabinkou, to nikto z nás netušil, koľko má Libor v Japonsku fanyniek. Fotili, filmovali, obdivovali, dokonca s hlasitými prejavmi. Dúfam, že sa niekde dostaneme k videu, ktoré filmoval jeden z organizátorov z motocykla. Keby sa to počítalo, tak sa v živote nedoplatím, toľko križovatiek na červenú! Policajná asistencia bola bezvadná. Na Strahove staviame stroje do rady a fotíme, poniektorí nostalgicky spomínajú na slávne spartakiádne časy.

Po zjazde zo Strahova sa od kolóny odpájame naspäť do Brandejska. To sa akosi nepáči Marcelovej Čezete a začína byť nejaká dýchavičná. Klasický postup, sviečka, benzín... nepomáha. Našťastie sme do Brandejska doskákali a Druzetu do kopčeka vytlačili. Najprv sme to skúšali s lanom za autom, ale to nevydržalo a ruplo, a tak nastúpili naše trénované svaly.

S profesionálnou rutinou sme vymenili kondenzátor a Marcelova cesta domov bola už bezproblémová. A ja som naskočil do auta, smer Brno. Celou cestou a ešte dlho potom som si užíval tie nezabudnuteľné hlboké zážitky.

Vespa club Czech republic, díky za nádherne strávený víkend, zvlášť Eve - milej duši celého podujatia.
Vespisti, pozývame Vás na naše stretnutia, moc radi Vás uvidíme.

 

Z Brna zdraví Miro Gerža, predseda Skútr klubu Čezeta.

P.S. Liborovi ďakujem, že mi zveril do rúk svoju milovanú ....  Čezetu a ani trochu sa nebál o jej osud.

 

Reportáže z tejto akcie:

http://www.facebook.com/group.php?gid=80044853008&v=wall&viewas=0

http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/131595-prahou-projely-italske-vespy/

http://skutrmania.cz/clanek/190-premierova-pragovespa-2011.html